Až Miro dohrál byla jsem dojatá. "Děkuju lásko a vám též kluci" "nemáš za čo" odpoví Miro s polibkem. "Už som myslel, že jsi na nás zabudla" řekne vysmátý Roman. "Na vás nikdy" též se smíchem odpovim. Šli jsem na oběd, oslavit tu moji maturitu, projít po Bratislavě, je to krásné město.Už sedíme v restauraci a pochutnáváme si na obidku, Kluci mi povídají něco o sobě a na oplátku i já o sobě. Jsou strašně fajn. Pomalu, ale jistě si uvědomuju, jak jsem šťastná. Kluci jsou strašně fajn a Miro je skvělej. "Miro, děkuju, že jsi se o mě v ten den postaral. S tebou jsem šťastná a vim, že jen díky tobě a vám kluci též moc děkuju, že jste mě přijali k sobě. Neznám vás ani 24 hodin a cejtim se jako bych vás znala několik let.Vsichni jste skvělí".Bylo vidět jak se chtěl Miro ujat slova, ale Jaro ho předběhl. Na Mirovi bylo vidět mírné rozrušení. "Nemáš za čo. Jsi skvelé dievče a ty privítáme rádi" "láska to je preci samozřejmost. Keď som ťa našel na ten lavičke vedel som, že niesi zle dievče len nešťastné" "děkuji lásko, bez tebe bych byla nešťastná". Z restaurace jsme se rozloučili s klukama a my jsme šli s Mirem ještě do parku. Posadili jsme se na lavičku a ja se ho musela zeptat. "Miro?Proč jsi byl takovej nevrlej, když mi Jaro něco pověděl?" "nieviem estli ťa to možem povedať" "mužeš laska" "mal som veľa pekne dievče a bolo veľa skvele, ale Jaro s ňou začal flirtovat a ja som o ňu prišel. Nebol to ani týždeň když som sa dozvěděl, že ji podved. Tak sa teraz strachujem, že aj o těba pridem. Lubim ťa Simonka" "to mě mrzí Mirko, ale u mě se neboj. Miluju tě" "dufam, že to bude v pohodke" jen kývnu a políbím ho. V tu ránu Mirovi zazvoní mobil "Miro Šmajda, kdo volá?" "tu policie" "čo sa stalo?" "niechcem vám to hovorit takto. Možete aj so svoju priatelkou teraz isť na stanicu?" "hej,ihned idem.Doviděnia". Miro položil mobil a byl celkem zaražený. "Co se stalo?" "máme isť na policejnu stanicu,hneď" "tak jdem odsud to máme pár minut".












Co se stalo ?! Honem pokrááájdo !!! :))))